Odborné školenia v BOZP – 2. časť

Preukaz, osvedčenie, doklad a aktualizačná odborná príprava

V prvej časti seriálu sme sa venovali všeobecným povinnostiam zamestnávateľa pri školeniach a oboznamovaní zamestnancov. V druhej časti sa pozrieme na oblasť, v ktorej vzniká v praxi množstvo nejasností – odbornú spôsobilosť, preukazy, osvedčenia, doklady a aktualizačnú odbornú prípravu.

Nie každý dokument zo školenia je preukaz. Nie každá plastová kartička je zákonným dokladom. A ani platný preukaz automaticky neznamená, že zamestnanec môže bez ďalšieho poučenia začať vykonávať danú činnosť u ktoréhokoľvek zamestnávateľa.

Pre správne pochopenie problematiky sú dôležité najmä tri ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci:

• § 7 – oboznamovanie a informovanie zamestnancov,

• § 16 – preukaz, osvedčenie a doklad,

• § 27 – výchova a vzdelávanie v oblasti ochrany práce.

Aktuálne znenie zákona je možné overiť priamo na Slov-Lexe. Zákon č. 124/2006 Z. z. – Slov-Lex

Čomu sa budeme venovať

V článku vysvetlíme najmä:

• rozdiel medzi oboznamovaním podľa § 7 a odbornou spôsobilosťou podľa § 16,

• čo upravuje § 16 a aké dokumenty rozlišuje,

• kto môže jednotlivé dokumenty vydať,

• aké údaje má zákonný dokument obsahovať,

• rozdiel medzi vydaním dokumentu a vyhotovením novej kartičky alebo duplikátu,

• ako sa počítajú lehoty,

• čo je aktualizačná odborná príprava – AOP,

• ako sa absolvovanie AOP preukazuje,

• rozdiel medzi AOP a opakovaným oboznamovaním podľa § 7,

• význam rôznych pomocných kartičiek a potvrdení,

• najčastejšie chyby pri odborných dokladoch.

1. Oboznamovanie podľa § 7 nie je odborná spôsobilosť podľa § 16

Jednou z najčastejších chýb v praxi je zamieňanie bežného oboznamovania zamestnanca s odbornou prípravou, ktorej výsledkom je zákonom požadovaná odborná spôsobilosť.

Podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný zamestnanca pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať najmä:

• s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP,

• so zásadami bezpečnej práce,

• s bezpečnými pracovnými postupmi,

• s existujúcimi a predvídateľnými nebezpečenstvami a ohrozeniami,

• s podmienkami konkrétneho pracoviska.

Zákon zároveň výslovne ustanovuje, že oboznamovaním podľa § 7 nie je dotknutá povinnosť absolvovať odbornú prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 16.

To znamená, že:

oboznamovanie podľa § 7 nenahrádza odbornú spôsobilosť podľa § 16 a odborná spôsobilosť podľa § 16 zase nenahrádza oboznámenie pracovníka s konkrétnou prácou a pracoviskom.

Praktický príklad: „Mám preukaz na vozík, môžem teda jazdiť?“

Predstavme si zamestnanca, ktorý má platný preukaz obsluhy motorového vozíka.

Pri nástupe do novej spoločnosti si môže povedať:

„Preukaz už mám, takže môžem okamžite sadnúť na vozík a pracovať.“

Samotný preukaz však rieši iba jednu časť celého systému.

Odborná spôsobilosť

Preukaz preukazuje, že zamestnanca získal odbornú spôsobilosť v určitom rozsahu.

Poverenie zamestnávateľom

Zamestnávateľ zároveň určuje, kto môže konkrétny pracovný prostriedok používať a za akých podmienok.

Konkrétne pracovisko

Nový zamestnávateľ môže mať napríklad:

• inú organizáciu vnútropodnikovej dopravy,

• jednosmerné komunikácie,

• križovanie trás chodcov a vozíkov,

• slepé miesta,

• úzke prejazdy,

• nakladacie rampy,

• miesta so zákazom vjazdu,

• osobitné pravidlá parkovania alebo nabíjania.

Tieto podmienky pôvodný preukaz nemôže obsiahnuť.

Konkrétny pracovný prostriedok

Ani dva vozíky rovnakej kategórie nemusia byť totožné. Môžu sa líšiť:

• ovládaním,

• nosnosťou,

• výškou zdvihu,

• bezpečnostnými systémami,

• prídavnými zariadeniami,

• spôsobom nabíjania alebo tankovania,

• spôsobom odstavenia.

V praxi preto môže byť potrebná kombinácia:

odborná spôsobilosť + poverenie zamestnávateľom + oboznámenie s pracoviskom + zaškolenie na konkrétny pracovný prostriedok.

Jedno nenahrádza druhé.

2. Čo vlastne upravuje § 16?

§ 16 zákona č. 124/2006 Z. z. má názov „Preukaz, osvedčenie a doklad“.

Zákon pri určených pracovných prostriedkoch a pracovných činnostiach rozlišuje viacero spôsobov preukázania odbornej spôsobilosti.

Fyzická osoba môže takúto činnosť vykonávať na základe:

• platného preukazu alebo platného osvedčenia,

• dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania, ak ide o zákonom určené činnosti,

• dokladu o overení odborných vedomostí vydaného revíznym technikom, ak tak ustanovuje príslušný právny predpis.

To je zásadný rozdiel.

Preukaz, osvedčenie a doklad nie sú tri ľubovoľné názvy toho istého dokumentu.

O tom, aký dokument sa pri konkrétnej činnosti používa, rozhoduje právny predpis upravujúci danú odbornú činnosť.

Preukaz × osvedčenie × doklad

Hlavná myšlienka:

„Nie je jedno, ako dokument nazveme. Rozhoduje právny predpis.“

3. Kto môže preukaz, osvedčenie alebo doklad vydať?

Ani v tomto prípade neplatí, že každý subjekt, ktorý vykonáva školenia, môže vydávať všetky druhy odborných dokladov.

§ 16 rozlišuje viacero režimov.

Oprávnená právnická osoba

Pri časti odborných činností uvedených v prílohe č. 1a zákona vydáva preukaz alebo osvedčenie oprávnená právnická osoba.

Ide najmä o odborné spôsobilosti súvisiace s vyhradenými technickými zariadeniami.

Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie

Pri ďalších činnostiach vydáva preukaz alebo osvedčenie osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie podľa § 27 zákona č. 124/2006 Z. z.

Pri zákonom určených činnostiach môže príslušný dokument pri príprave žiakov a študentov na povolanie vydať aj stredná alebo vysoká škola.

Doklad o absolvovaní výchovy a vzdelávania

Pri vybraných činnostiach uvedených v prílohe č. 1a zákon nevyžaduje preukaz alebo osvedčenie, ale doklad o absolvovaní výchovy a vzdelávania, ktorý vydáva osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie.

Revízny technik

Ak tak ustanovuje príslušný právny predpis, odborná spôsobilosť sa môže preukazovať aj dokladom o overení odborných vedomostí vydaným revíznym technikom.

Práve tomuto režimu a konkrétnym príkladom – mostovým žeriavom, hydraulickým nakladacím žeriavom, zdvíhacím čelám alebo viazačom bremien – sa budeme podrobnejšie venovať v tretej časti seriálu.

4. Samotná účasť na školení ešte nemusí znamenať vznik odbornej spôsobilosti

Pri odborných spôsobilostiach sa podľa konkrétneho právneho režimu posudzuje napríklad:

• vek,

• požadované vzdelanie,

• odborná prax,

• zdravotná spôsobilosť,

• absolvovanie odbornej prípravy,

• overenie odborných vedomostí.

§ 16 pri dokumentoch, na ktoré sa vzťahuje jeho osobitný režim, výslovne pracuje s týmito podmienkami a pri zdravotnej spôsobilosti požaduje lekársky posudok, ktorý pri prvotnom preukazovaní nesmie byť starší ako šesť mesiacov.

Preto odborné vzdelávanie nemá fungovať spôsobom:

„Prišiel na školenie, podpísal prezenčnú listinu a dostal kartičku.“

Dokument má byť výsledkom splnenia zákonných podmienok a získania alebo overenia potrebných vedomostí.

5. Čo musí zákonný dokument obsahovať?

§ 16 zákona č. 124/2006 Z. z. ustanovuje pri dokumentoch v príslušnom režime aj povinné údaje.

Patria medzi ne najmä:

• názov a sídlo subjektu, ktorý dokument vydal,

• pri osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie aj evidenčné číslo jej oprávnenia,

• evidenčné číslo preukazu, osvedčenia alebo dokladu,

• ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa dokument vydáva,

• činnosť, na ktorú sa dokument vydáva,

• podľa potreby rozsah tejto činnosti,

• meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu držiteľa,

• dátum vykonania záverečnej skúšky,

• dátum a miesto vydania,

• odtlačok pečiatky,

• meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokument vydala.

Profesionálna grafika, fotografia alebo plastová karta preto samy osebe ešte neznamenajú, že ide o právne správny dokument.

„Ilustračný vzor – nejde o oficiálny formulár.“

Povinné náležitosti preukazu alebo osvedčenia

6. Vydanie verzus vyhotovenie alebo „vystavenie“ dokumentu

V bežnej praxi sa často používa formulácia:

„Preukaz bol vystavený dňa...“

Zákon však pri preukaze, osvedčení a doklade používa pojem vydanie.

A práve dátum vydania môže byť právne významný.

Dátum vydania

Dátum vydania je jednou zo zákonom ustanovených náležitostí dokumentu.

Od tohto dátumu sa pri dokumentoch podliehajúcich režimu § 16 počíta napríklad prvá päťročná lehota na:

• lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci,

• aktualizačnú odbornú prípravu.

Vyhotovenie novej "kartičky"

Úplne iná situácia nastáva napríklad pri:

• strate dokumentu,

• poškodení,

• odcudzení,

• nečitateľnosti údajov,

• potrebe vyhotovenia duplikátu.

Národný inšpektorát práce pri preukazoch obsluhy motorových vozíkov uvádza, že pri strate, poškodení alebo odcudzení sa vydáva preukaz označený ako „Duplikát“, pričom z neho musí byť zrejmé, kedy bol vydaný pôvodný preukaz.

Preto:

nové fyzické vyhotovenie kartičky samo osebe neznamená vznik novej odbornej spôsobilosti ani nový začiatok zákonných lehôt.

Dátum vydania verzus vyhotovenie duplikátu

Hlavné posolstvo:

„Nová kartička ≠ nová odborná spôsobilosť.“

7. Ako dlho preukaz, osvedčenie alebo doklad platí?

Veľmi častou vetou z praxe je:

„Preukaz platí päť rokov.“

Takéto tvrdenie je nepresné.

§ 16 stanovuje, že príslušný preukaz, osvedčenie alebo doklad sa vydáva na neurčitý čas.

Päťročná lehota sa týka ďalších povinností držiteľa.

Pri dokumentoch, na ktoré sa režim § 16 vzťahuje, ide najmä o:

• lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci,

• aktualizačnú odbornú prípravu.

Dokument môže stratiť platnosť napríklad vtedy, ak sa držiteľ nepodrobí požadovanej lekárskej preventívnej prehliadke alebo neabsolvuje AOP.

Presnejšie preto je povedať:

„Dokument je vydaný na neurčitý čas, ale jeho platnosť je viazaná na ďalšie plnenie zákonom stanovených povinností.“

8. Aktualizačná odborná príprava – AOP

AOP nie je nový kurz na získanie novej odbornej spôsobilosti.

Jej účelom je aktualizovať odborné vedomosti osoby, ktorá už príslušnú odbornú spôsobilosť získala.

Držiteľ preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa príslušného režimu § 16 je povinný absolvovať prvú AOP:

do piatich rokov odo dňa vydania dokumentu.

Ďalšiu AOP je povinný absolvovať:

do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej AOP.

Praktický príklad

Preukaz bol vydaný:

10. januára 2023.

Národný inšpektorát práce pri vysvetľovaní tejto lehoty zdôrazňuje, že sa sleduje konkrétny päťročný interval, nie iba kalendárny rok.

Ak zamestnanec absolvuje AOP napríklad 15. decembra 2027, nasledujúca päťročná lehota sa počíta od ukončenia tejto AOP.

9. Ako sa absolvovanie AOP správne preukazuje?

Toto je jedna z najdôležitejších praktických otázok.

§ 16 ods. 8 stanovuje, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie:

uvedie v preukaze, osvedčení alebo doklade dátum ukončenia aktualizačnej odbornej prípravy.

To znamená, že absolvovanie AOP sa viaže priamo na dokument, ku ktorému sa aktualizácia odbornej spôsobilosti vzťahuje.

Samostatná kartička typu:

„AOP platná do...“

môže byť praktickou evidenčnou pomôckou alebo doplnkovým potvrdením.

Nemala by však nahrádzať zákonom požadovaný zápis v príslušnom dokumente.

Národný inšpektorát práce pri preukazoch obsluhy motorových vozíkov výslovne uvádza, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie označí absolvovanú AOP dátumom v preukaze.

Správne zaznamenanie AOP

„Pomocná kartička môže byť doplnkom. Nenahrádza zákonom požadovaný zápis AOP.“

10. Aké podklady dokazujú, že AOP skutočne prebehla?

Zápis dátumu AOP v príslušnom dokumente je dôležitý z pohľadu držiteľa odbornej spôsobilosti.

Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie však musí vedieť preukázať aj samotný priebeh vzdelávacej aktivity.

Podrobnosti upravuje vyhláška MPSVR SR č. 356/2007 Z. z.

Vyhláška č. 356/2007 Z. z. – Slov-Lex

Podľa § 4 sa pre každú výchovnú a vzdelávaciu aktivitu vedie záznamová kniha.

Pri teoretickej časti sa v nej evidujú najmä:

• identifikačné údaje oprávnenej osoby,

• číslo jej oprávnenia,

• druh a rozsah vzdelávacej aktivity,

• dátum začatia a skončenia,

• odborný zástupca,

• témy podľa učebnej osnovy,

• počet hodín,

• školiteľ,

• denná účasť účastníkov,

• podpis alebo elektronický záznam účasti.

Pri praktickej časti sa eviduje okrem iného:

• druh a rozsah praktickej prípravy,

• termín,

• témy,

• počet hodín,

• školiteľ,

• účasť účastníka,

• a ak je to možné, aj názov a výrobné číslo technického zariadenia použitého pri praktickej časti.

Záznamová kniha sa uchováva desať rokov po skončení výchovnej a vzdelávacej aktivity.

Riadne vykonaná AOP teda zanecháva viacero navzájom súvisiacich dôkazov:

U držiteľa odbornej spôsobilosti

zápis dátumu ukončenia AOP v príslušnom preukaze, osvedčení alebo doklade.

U vzdelávacej organizácie

záznamovú dokumentáciu o priebehu vzdelávacej aktivity.

Ako doplnok

Môže existovať aj samostatné potvrdenie alebo pomocná kartička.

Takýto doplnkový dokument však nemožno zamieňať za zákonom ustanovený spôsob preukázania AOP.

11. AOP nie je opakované oboznamovanie podľa § 7

V praxi sa veľmi často používajú výrazy:

• opakované školenie,

• periodické školenie,

• predĺženie preukazu,

• opakované školenie podľa § 16.

Treba však rozlišovať dva rôzne právne režimy.

AOP podľa § 16

AOP sa viaže na odbornú spôsobilosť a na dokument, ktorého držiteľ je povinný si svoje odborné vedomosti v zákonom stanovenej lehote aktualizovať.

Opakované oboznamovanie podľa § 7

§ 7 ukladá zamestnávateľovi povinnosť upraviť vo vnútornom predpise spôsob oboznamovania a pravidelnosť opakovaného oboznamovania.

Táto pravidelnosť musí byť nastavená tak, aby sa opakované oboznamovanie uskutočnilo najmenej raz za tri roky, ak právny predpis na zaistenie BOZP nestanovuje kratší interval.

Výsledkom opakovaného oboznamovania podľa § 7 však nie je nový preukaz.

Rovnako tým nedochádza k „predĺženiu“ odbornej spôsobilosti.

Vykonanie oboznamovania musí byť preukázateľné. V praxi môže mať záznam napríklad tieto údaje:

• názov zamestnávateľa,

• meno zamestnanca,

• dátum,

• obsah oboznamovania,

• meno osoby, ktorá oboznamovanie vykonala,

• spôsob overenia znalostí,

• podpis alebo iný preukázateľný záznam.

Vhodným názvom dokumentu je napríklad:

„Záznam o opakovanom oboznamovaní zamestnanca podľa § 7 zákona č. 124/2006 Z. z.“

Nie:

„Preukaz o opakovanom školení podľa § 7“.

Opakované oboznamovanie podľa § 7

Hlavné posolstvo:

„§ 7 vytvára povinnosť zamestnanca preukázateľne oboznamovať. Nevytvára nový zákonný preukaz.“

12. Kartička, potvrdenie, záznam – čo má aký význam?

Jeden zametnanec môže mať súčasne niekoľko dokumentov.

Ich právny význam však môže byť úplne odlišný.

Preukaz, osvedčenie alebo zákonom ustanovený doklad

Preukazuje zákonom požadovanú odbornú spôsobilosť na konkrétnu činnosť.

Zápis AOP

Preukazuje splnenie povinnosti absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu v príslušnej lehote.

Záznamová Kniha vzdelávacej organizácie

Preukazuje, že vzdelávacia aktivita skutočne prebehla, v akom rozsahu, kedy, kto ju vykonal a kto sa jej zúčastnil.

Samostatné potvrdenie alebo "kartička" o AOP

Môže byť doplnkovou pomôckou pri evidencii.

Sama osebe však nenahrádza zákonom požadovaný zápis AOP do príslušného dokumentu.

Záznam o oboznamovaní podľa § 7

Preukazuje splnenie povinnosti zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca.

Nevytvára odbornú spôsobilosť podľa § 16 a nepredlžuje preukaz.

Interná karta zamestnávateľa

Zamestnávateľ si môže vytvoriť napríklad internú kartu:

„POVERENÁ OBSLUHA MOTOROVÉHO VOZÍKA“

Na nej môže evidovať:

• zamestnanca,

• konkrétne zariadenia,

• rozsah interného poverenia,

• dátum zaškolenia,

• číslo zákonného preukazu,

• termín AOP.

Takáto karta môže byť praktická, ale je interným organizačným dokumentom, nie náhradou zákonného preukazu alebo osvedčenia.

13. Technická norma nie je to isté ako právny predpis

Ďalšou častou chybou pri odborných dokladoch je nesprávne uvádzanie právneho základu.

Na preukaze alebo potvrdení môže byť napríklad uvedené iba:

„podľa STN...“

Technické normy majú pri bezpečnosti práce a technických zariadeniach významné postavenie, ale nemožno ich automaticky zamieňať so zákonom, nariadením vlády alebo vyhláškou.

Ak právny predpis ustanovuje:

• kto môže odbornú spôsobilosť overiť,

• kto môže dokument vydať,

• aký dokument sa vydáva,

• aké má mať náležitosti,

samotné označenie dokumentu odkazom na technickú normu tieto zákonné požiadavky nenahrádza.

Pri každom odbornom doklade je preto potrebné rozlišovať:

právny základ odbornej spôsobilosti

a

technické požiadavky alebo pravidlá správnej praxe, ktoré môžu byť obsiahnuté v technických normách.

14. Najčastejšie chyby na odborných dokladoch

Pri kontrole dokumentu by mala zvýšiť pozornosť najmä situácia, keď:

• dokument má nesprávny alebo zavádzajúci názov,

• nie je zrejmé, kto ho vydal,

• subjekt nemá príslušné oprávnenie,

• chýba číslo oprávnenia tam, kde sa vyžaduje,

• chýba evidenčné číslo dokumentu,

• nie je uvedený právny predpis, podľa ktorého bol dokument vydaný,

• rozsah odbornej spôsobilosti je neurčitý,

• chýba dátum záverečnej skúšky,

• chýba dátum alebo miesto vydania,

• ako jediný právny základ je uvedená technická norma,

• pri duplikáte sa vytvára dojem novej odbornej spôsobilosti,

• AOP je evidovaná iba samostatnou kartičkou alebo potvrdením,

• opakované oboznamovanie podľa § 7 sa prezentuje ako „predĺženie preukazu“,

• nie je možné spätne preukázať priebeh vzdelávacej aktivity.

Profesionálny dizajn, fotografia ani plastová kartička samy osebe nevytvárajú odbornú spôsobilosť.

Najčastejšie chyby na odborných dokladoch

„Doklad vyzerá profesionálne. Je však právne správny?“

15. Prečo odborné vzdelávanie nemá byť iba „papier“

Cieľom odbornej prípravy nemá byť vytvorenie ďalšej kartičky do peňaženky.

Zamestnanec má po odbornej príprave rozumieť:

• rizikám svojej práce,

• možnostiam a obmedzeniam pracovného prostriedku,

• bezpečným pracovným postupom,

• situáciám, pri ktorých musí prácu prerušiť,

• dôsledkom nesprávneho pracovného postupu.

Človek môže vlastniť profesionálne vyzerajúci preukaz a pritom nemusí vedieť správne reagovať v situácii, ktorá rozhoduje o zdraví alebo živote.

Práve preto je dôležité rozlišovať medzi:

formálne vykonaným školením

a

skutočne získanou odbornou spôsobilosťou.

Preukaz, osvedčenie alebo doklad má byť výsledkom získaných a overených vedomostí.

Nemá byť ich náhradou.

Záver

Pri odborných spôsobilostiach nestačí kontrolovať iba to, či má zamestnanec „nejakú kartičku“.

Potrebujeme vedieť:

Akú činnosť vykonáva? Aký dokument na túto činnosť požaduje právny predpis? Kto ho môže vydať? Obsahuje dokument všetky požadované údaje? Je odborná spôsobilosť stále platná? Bola v stanovenej lehote vykonaná AOP a správne zaznamenaná? A bol zamestnanec zároveň oboznámený, zaškolený a poverený na konkrétnu prácu?

Až kombinácia týchto prvkov vytvára funkčný systém odbornej spôsobilosti.

Pretože cieľom odborného vzdelávania nemá byť:

„mať papier pre prípad kontroly“.

Cieľom má byť zamestnanec, ktorý má potrebné vedomosti, rozumie rizikám svojej práce a dokáže ju bezpečne vykonávať.

Čo prinesie tretia časť?

V tretej časti seriálu sa presunieme od všeobecného systému ku konkrétnym odborným činnostiam a zariadeniam.

Pozrieme sa najmä na:

• mobilné a vežové žeriavy,

• mostové a portálové žeriavy,

• hydraulické nakladacie žeriavy – „hydraulické ruky“,

• zdvíhacie čelá a ďalšie zdvíhacie zariadenia,

• viazačov bremien,

• rozdiel medzi zariadeniami skupiny A a B,

• rozdiel medzi obsluhou zariadenia a viazaním bremena,

• a vysvetlíme aj často nesprávne chápané rozdelenie „do 1 000 kg“ a „nad 1 000 kg“ podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z.

Ukážeme si tak na konkrétnych príkladoch, prečo jeden zamestnanec potrebuje preukaz, druhý písomný doklad revízneho technika a prečo ani pri rovnakom zariadení nemusia mať obsluha a viazač rovnaký druh odbornej spôsobilosti.

Právny stav článku bol overený podľa aktuálne dostupného znenia právnych predpisov k 9. októbru 2026.